Povinnosti odosielateľa

Share this post

nakládka kamiónu

Na úplnom začiatku celého reťazca v medzinárodnej preprave je odosielateľ. Všetky povinnosti upravujú jednotlivé dohovory (CIM, CMR, SMGS,…) podľa typu prepravy. Niektoré z týchto povinností sú prenosné, ak s tým nechce mať odosielateľ starosti, no nie všetky. Z tohto vznikajú mnohokrát nedorozumenia, kde odosielateľ zisťuje trpkú realitu a zodpovednosť za prípadné škody/zdržania sú stále v ich rukách.

Povinnosti odosielateľa:

1. poskytnúť dopravcovi pravdivé údaje o obsahu zásielky, jej povahe, type, hmotnosti a počte kusov
2. odovzdať dopravcovi všetky dokumenty potrebné na vykonanie prepravy najneskôr pri odovzdaní zásielky
3. zabezpečiť vhodné balenie tovaru a vhodné uloženie tovaru v dopravnom prostriedku


Platca za dopracu =/= Odosielateľ 

Odosielateľ je veľakrát expert vo svojom obore pôsobnosti a logistickej birokracii sa ani nechce rozumieť. V praxi sa deje zaujímavá situácia, kde sa odosielateľ dohodne s príjemcom tak, že prepravu zaplatí príjemca tovaru. Nákladný list je potom spísaný “na kolene” alebo dokonca aj spísaný príjemcom a podaný napríklad na železnicu. Odosielateľ sa v ten moment teší, že on odovzdal nákladný list, jeho rola v celom reťazci zodpovednosti končí a spokojne sleduje vagóny opúšťať vlečku. Ak je následne vlak zastavený pre chybu v nákladnom liste, príchádza nepríjemné vytriezvenie. Prečo by mal byť odosielateľ za túto chybu zodpovedný? On nič neplatil a nákladný list nám vyplnil príjemnca predsa. Právne je zodpovednosť na tom, kto je zapísaný ako odosielateľ v nákladnom liste bodka. Týmto pádom na odosielateľa padli náklady so zdržaním. 


Ako sa zbaviť tejto zodpovednosti?

Vzhľadom na to koľko stoja vo svete logistiky meškania, za nevedomosť sa platí a nie málo. Odosielatelia sa pochopitelne chcú tejto povinnosti zbaviť. Nie každý odosielateľ má k dispozícií oddelenie logistiky, hlavne ak odosielateľom nie je výrobca tovaru ale obchodník. V tomto prípade je najbezpečnejšia možnosť zapojiť zasielateľa, ktorý bude figurovať v dokumentoch ako odosielateľ tovaru. V tomto prípade, už nie je vašou zodpovednosťou do podania dodať dokumenty ale zasielateľ túto birokratickú záležitosť podá za odosielateľa a taktiež zasielateľ zodpovedá za prípadné škody spojené so zdržaním spôsobené dokumentáciou. 


Balenie a loženie tovaru

Najdôležitejšia povinnosť na pleciach odosielateľa je správne zabalenie a uloženie tovaru na dopravný prostriedok. Zanedbanie tejto povinnosti vie skončiť nie len poškodením/zničením tovaru a dopravného prostriedku, no aj tragicky hlavne v cestnej preprave. 

Mnoho odosielateľov si myslí, že tým že dopravca prevzal naložený tovar tak prevzal aj plnú zodpovednosť. No je to naozaj tak? Tu je to na veľmi tenkom ľade – áno, tým že prevzal tovar od odosielateľa preberá zaň zodpovednosť, no čo všetko mohol skontrolovať? Dopravca nemôže rozoberať napríklad paletizovaný tovar zabalený vo fólii. V prípade škody dopravca spraví všetko pre to aby sa zbavil zodpovednosti a preto je v najlepšom záujme odosielateľa mať istotu, že tovar je správne pripravený na odoslanie. Treba myslieť na všetky sily, ktoré môžu pôsobiť na tovar počas prepravy, prípadne sa poradiť so skúseným zasielateľom. Skúsený zasielateľ myslí aj na situácie kedy predpisový upevenie mnohokrát nestačí – napríklad keď pri posunovaní príde k silnejšiemu úderu o vagón. Chyba na strane dopravcu/terminálu/zriaďovacej stanice, no kto sa k tomu prizná? Škoda spadne na hlavu odosielateľa lebo „nedostatočne“ zabezpečil tovar. 

Ako sa zbaviť zodpovednosti za správne balenie a zabezpečenie tovaru na dopravnom prostriedku?

V praxi je odosielateľ vždy tou osobou, ktorá zodpovedá za vhodné balenie a zabezpečenie tovaru. Táto povinnosť je priamo upravená v medzinárodných dohovoroch a je prenesená na každého, kto je zapísaný ako odosielateľ v nákladnom liste. Ak je balenie nedostatočné, dopravca si túto skutočnosť vhodne poznačí v nákladnom liste, čím sa jeho zodpovednosť obmedzí – ale ak nevýhoda nebola zjavná, zodpovednosť ostáva stále na odosielateľovi. Zbaviť sa tejto povinnosti možné je, avšak iba na základe jasného kontraktu so zasielateľom alebo treťou stranou, ktorá výslovne prevezme povinnosti odosielateľa v balení. Ten potom musí byť uvedený ako odosielateľ v nákladnom liste a je povinný všetky kroky balenia vykonať v súlade s predpismi.

Najistejším spôsobom je teda už pri plánovaní prepravy poveriť profesionálneho zasielateľa, ktorý sa zmluvne stane odosielateľom. Týmto pádom zodpovedá za kvalitu balenia a jeho právna zodpovednosť je rovnaká ako pôvodného odosielateľa. Dôležité je však všetky dohodnuté kroky riadne zadokumentovať a uložiť v zmluve aj nákladnom liste – pokiaľ to nie je jasne definované, zodpovednosť zostáva automaticky na pôvodnom odosielateľovi, bez ohľadu na to, kto za balenie v skutočnosti zaplatil alebo to technicky vykonal.

Pravdivosť informácií o tovare

Poskytnutie dopravcovi pravdivých a presných informácií o obsahu zásielky, jej povahe, type, hmotnosti a počte kusov je úplne kľúčové pre bezpečný, efektívny a právne nezávadný priebeh celej medzinárodnej prepravy. Tento bod je neprenosný hlavne preto, že práve odosielateľ – najčastejšie výrobca, ktorý tovar vytvoril alebo ho má pod svojou správou – jediný skutočne ovláda všetky podrobnosti o produkte, jeho špecifikách, možných rizikách či nebezpečenstvách.

Práve odosielateľ pozná presné parametre, zloženie, špeciálne požiadavky na manipuláciu, skladovanie alebo špecifické nebezpečenstvá (napr. chemické látky, krehký tovar, nadrozmerné zásielky), o ktorých musí nevyhnutne informovať dopravcu. Dopravca pracuje s informáciami, ktoré dostane – nemá možnosť a často ani oprávnenie analyzovať obsah zásielky do hĺbky, nepozná výrobné ani technologické detaily zásielky.

Ak by tieto informácie boli neúplné alebo zavádzajúce, vzniká riziko nielen pre efektivitu prepravy (nesprávne vozidlo, nevhodné upevnenie alebo balenie), ale môže dôjsť aj k škodám na tovare, poškodeniu vozidla, ohrozeniu bezpečnosti osôb a ďalších zásielok. V prípade incidentu je automaticky zodpovedný odosielateľ, lebo jedine on mohol tieto informácie poskytnúť pravdivo – žiadna tretia strana totiž nemá prístup k výrobe tovaru ani ku všetkým technickým detailom.